Zmysel života

Autorka: Magic Lilith

Prebudila som sa do krasneho dna. Az ked som si uvedomila ze vcerajsok nebol len sen tak som sa dostala s postele.Rose mi uz nachystala saty.Obliekla som si ich a sadla si pred zrkadlo a chytila do ruky kefu a zacala si cesat vlasy.Zapocula som krik tak som vysla na chodbu

"....ale ja vazne nemusim k doktorovi.Ja som zdravy len nemam hlad!“zbadala som Rose ako stoji pri dverach neseho noveho hosta.

,,Pane ale vazne by ste mali nieco ziest!Aspon ma pustite dnu je moja povinnost upratat vam vyvetrat a vsetko potrebne este ma pan vyhodi a co ja budem potom robit?“

,,Nie nic nepotrebujem dakujem.“bolo pocut ze s debatou skoncil tak sa Rose vybrala k mojej izbe a samozrejme si ma vsimla.

,,Dobre rano Pani!“,,Dobre Rose dobre.Ako sa ma nas host?“

,,Ach pani moja nechce ma ani dnu pustit aby som mu upratala ranajky odmietol a tvrdi ze neni chory.Chcete aby som pre istotu zavolala doktora ?“

,,Uvidime Rose, idem na ranajky.“

,,Dobru chut pani“isla som okolo jeho dveri samozrejme mi zabludil pohlad na tie dvere a pri pohlade na tie dvere som sa usmiala.Ja hlupa vsak su to len dvere.Zisla som do jedalne bolo uz prestrete na ranajky.Rose na ranajkach nesetrila sadla som si za jeden koniec stola a zhnusene som sa pozrela na uz sediaceho tam manzela ktory sa tam ladoval uz urcite hodnu chvylu.Zobrala som si hrianku a caj.Zacala som si natierat hrianku pokial som ju natrela tak sa uz John opieral a nejedol vyzeral riadne prejedeny.Dufala som ze z toho jedla praskne a bude pokoj.Ale nie hodil po mne mrzuty pohlad a namiesto toho aby mi poprial pekny den povedal.

,,Nieze s tym Panom Spellerom budes nieco mat ja sa to dozviem toho sa bat nemusis a dam ho obesit a teba zavriet!“nastastie vstal a odisiel.Uz len do prazdnej miesnosti som zasepkala ze mu prajem krasny den.

Vstala som a isla hore na poschodie zaklopat Nicolasovi ze ci by sme sa teda sli poprechadzat po dome.Zaklopala som.Nic.Tak som vosla.Necakala som ze tam bude taka tma.No tma bolo tam sero bolo tam vsetko pozatahovane.Na to ze vonku krasne svietilo slniecko to bolo neobvikle.

,,Nicolasi ?“ Hmm asi tma nebol.uz som chcela odist ked som zbadala ako presvita pruzok svetla na stolik.Na stoliku volakedy asi bolo akvarium take to malicke gulove.Teraz tam bola voda a najkarsnejsi kvet aky som kedy videla.Vzdy som milovala lalie ale takuto som este nikdy nevidela.Bola tam cierna lalia.Bola nadherna.V tu chvylu som mala len v hlave tu laliu.Pomaly som sa k nej blizila az som si nevsimla tej postavy tej postavy co som si myslela ze ju nikdy neprehliadnem.uz bola na dosah ruky.Pri zvuku jeho hlasu som sa zlakla.

,,Je krasna ze?“  bol tak blizsko az som sa striasla ale nie zimou ani nie strachom neviem cim ale zatial som to nezazila.Otocila som sa a stala som mu rovno oproti.Bol tak blizsko stacilo  by natiahnut ruku a dotkla by som sa ho.Ale nie bojim sa ze keby som sa ho dotkla tak by sa stratil.Ako duch ako sen.

,,Ano je krasna ale viem co je krajsie“pokracoval bez cakania na moju odpoved.Dopovedal to a premeral si ma mala som pocit ako keby tim myslel mna ale o tom som velmi pochybovala.

,,Eh no mam vas sprevadzat po dome ? “

,,Prepac mi Angelo ale dnes sa na to necitim.Je mi luto ze musim tvoju spolocnost odmietnut mozno keby si chcela mozes tu so mnou stravit den ale pochybujem ze by sa ti to pacilo som nudny spolocnik a neviem ci je to vhodne...“

,,Prepacte ja teda nebudem vas rusit radsej.“

,,Neboj ty nerusis mozeme inokedy.“dala som sa na odchod ale mne to nedalo.

,,Nicolasi?Preco mate zatiahnute ked je tak krasne ?“zamyslel sa vyzeral ako krasna zamyslena socha.

,,Som alergicky,nemozem ist na slnko.“odisla som a zavrela som za sebou dvere.Isla som dole do kniznice.Davalo mi celkom zmysel to s teou alergiou predsa len bol taky bledy a to neni normalne.Neviem preco som za tym videla viac.Neviem preco som mala pocit ze mi klamal alebo ze nepovedal celu pravdu.Musela som sa zasmiat sama sebe uz som uplne paranoidna.Preco by mi klamal.To by musel byt upir aby sa stitil slnka a to on nieje.Za to ze je mrtvolne bledy moze len a len alergia a mne preto nic ine neostava ako si ist citat do kniznice.

Prezerala som si tie velke regaly knih a padla mi do oka Bram Stocker.Dracula.Tu knihu som tu vcera nevidela.Zobrala som ju teda do ruky a zacala som ju citat.Kniha bola uchvatna.Nic take som nikdy v zivote necitala zakazovali mi citat takuto literaturu.Zrazu buchly dvere.Poriadne som sa zlakla doslo mi ze manzel je doma.Pozrela som sa von bolo uz riadne neskoro.Rozpustila som si vlasy a stuzku co som mala vo vlasoch som si zalozila medzi stranky a knihu vlozila nazpat.poriadne som si prezrela regal kde ta knizka je aby som ju zajtra nasla lebo ked bude svietit slnko tak mi nic ine neostava ako ju znova citat.

Vysla som do izby prezliekla som sa a v tu ranu zaspala.Rano ked som sa zobudila uz som si nepamatala co sa mi snivalo.Ale spalo sa mi viborne.Posadila som sa na postel.Vedla postele stala stolicka a na stolicke bola kniha.Moja kniha.Moj Dracula.Pretrela som si este raz oci ale stolicka a kniha tam boli.Rychlo som vstala a zobrala som tu knihu zacala som v nej listovat ale moja stuzka tam nebola.Bol tam len papierik s napisom Lož .Neviem co to malo znamenat ale nech to cital hocikto tak viem urcite ze mi zobral stuhu a nesuhlasi s spisovatelom.Ja mam mozno prilis bujnu fantaziu ale podla mna by aj bolo mozne ze upiri existuju.Ale nikdy v zivote by som nechcela niakeho stretnut podla toho co som citala.Nikdy!

Pozrela som sa von svietilo slnko tak to si idem rovno citat a Rose mi donesie ranajky dnes stravim den v posteli.